Pamätám si keď, som bol malý a jazdil ešte na trojkolke, jeden deň bolo zlé počasie, vtedy mi neostávalo nič iné len jazdiť v pivnici - po 7 metrov dlhej pivnici. Neskôr som videl v televízii ako sa cyklisti v zákrute nakláňajú, vtedy som už mal 12" kolesá a na parkovisku pri dome v rýchlosti 3 km/h som tiež urobil také naklonenie a asi už tušíte ako to dopadlo. Neodradilo ma to a na tom istom bicykli s osmičkou na prednom kolese som sa pustil oproti domu z kopca po 200 metrov dlhej vtedy ešte škvárovej ceste, ranu z toho dňa som si nechcel dal vyčistiť a ešte dnes mám čierny lakeť J
Prešiel som si ukrajinou, BMXkou a keď som mal 10 rokov, dostal som prvý horský bicykel, mimochodom ten mi vydržal 2 mesiace kým mi ho ukradli. S kamarátmi sme si bicykle opravovali od mlada sami a každý deň sme sa snažili zísť čo najstrmší kopec. Každý deň mal niekto roztrhnuté nohavice alebo novú jazvu či vyrazený dych. O prilbách nikto z nás ani netušil ale vôbec nám to nevadilo. Pretože nás to bavilo!
Určite to bol dobrý začiatok, asi aj preto ma lákalo začať pretekať v kategórii downhill. Keď ale človek chodí do školy a nezarába, pár rokov trvá kým si našporí. Mne to trvalo asi 6 rokov a v roku 2010 som si kúpil prvý "zjazdák". Neskôr som začal pracovať ako mechanik a všetky moje znalosti sa ešte viac zdokonalili. Popri downhile som začal pretekať aj v kategórii cross country a vyskúšal som si aj cestný pretek. V roku 2018 začínam v downhille novú sezónu v kategórii masters.
Dnes som si ale uvedomil že niekde môže byť taký istý malý chlapec ktorý sedí na bicykli doma keď za oknom prší, teenageri ktorý sa predbiehajú v tom aký strmý kopec sa dá zísť a určite je aj chlapec, ktorý chce pretekať ale nemá podporu a peniaze. No dnes je tu YTCT!
Galéria
